Zoznámme sa, som vaša imunita
Imunitu môžeme deliť podľa doby nástupu a špecifickosti a na protilátkovú a bunkovú imunitu. Imunitný systém je difúzny orgán o hmotnosti približne kilogram, pozostávajúci z cirkulujúcich a usadených buniek (počet sa odhaduje na 1012), ktoré vytvárajú viac alebo menej organizované tkanivá.
Bunky imunitného systému sa sústreďujú v primárnych a sekundárnych lymfatických orgánoch (kostná dreň, týmus, resp. slezina, lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo sústredené pozdĺž tráviaceho, dýchacieho a urogenitálneho traktu), alebo voľne cirkulujú v krvi, odkiaľ sa premiestňujú do zápalových ložísk, alebo sa lymfou vracajú späť do lymfatických orgánov.
Bunkovú imunitu tvoria biele krvinky – leukocyty. Priemerné množstvo leukocytov u dospelého človeka je 4-10×109/ liter krvi, a to u oboch pohlaví. Zvýšený počet leukocytov môže signalizovať infekčné ochorenie. Všeobecnou vlastnosťou bielych krviniek je schopnosť vystupovať z krvného riečišťa (kde sa normálne nachádzajú a cirkulujú) do tkanív, kde sa uplatňuje ich imunitná činnosť. V súvislosti s imunitným systémom sa treba zmieniť o lymfatických tkanivách a orgánoch, ktoré vytvárajú s leukocytmi a protilátkami komplexne funkčný celok.
Ako primárne lymfatické orgány označujeme také, v ktorých dochádza ku vzniku a vývoji bielych krviniek – u človeka je to kostná dreň a týmus.
Sekundárne lymfatické orgány (lymfatické uzliny, krčné a nosné mandle, slezina či lymfatické tkanivo čriev a žalúdka) sú lokalizované na rôznych miestach tela vo funkcii akejsi strážnej stanice, keďže nimi preteká lymfa (lymfatické uzliny), respektíve krv (v prípade sleziny). Prípadné patogény sú vystavené účinkom buniek špecifickej a nešpecifickej imunity, ktorá tvorí prevažnú časť hmoty týchto orgánov.
Prirodzená imunita
Prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita, ktorá je daná geneticky. Umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom už od narodenia. Základnými bariérami s vrodenou obrannou schopnosťou sú koža a sliznice. Prirodzenej imunite pomáhajú i niektoré bunky v krvi. Keď do tela prenikne cudzí mikroorganizmus, dokážu rýchlo zasiahnuť.
Získaná imunita
Druhú obrannú líniu predstavuje získaná imunita. Formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napr. baktériami), ktoré nezlikvidovala prvá (prirodzená) obranná línia. Fungovanie získanej imunity zabezpečuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. „Výkonnými orgánmi“ tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny- -protilátky. Po prvom stretnutí s novým mikróbom špecializované bunky (tzv. B-lymfocyty) sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad mechanizmov. Výsledkom je pohltenie a likvidácia buniek, ktoré sú telu cudzie. Tento proces sa nazýva fagocytóza. Zabezpečujú ju dôležité bunky imunitného systému, takzvané makrofágy. B-lymfocyty majú „pamäť“ a pri ďalšom kontakte s nepriateľom sú schopné reagovať rýchlejšie. Zložka imunity založená na tvorbe protilátok sa nazýva látková imunita. Druhú zložku, bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek: takzvané T-lymfocyty alebo pomocné bunky (helpers), ktoré rozpoznajú votrelcov a zabíjačské NK-bunky (natural killers), ktoré ich zničia. NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom.
