Prečo je imunita taká dôležitá?
Odborníci definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam.Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom – mikróbom (drobné, infekčné organizmy, ako baktérie a vírusy), parazitom a hubám. Úlohou imunity je i kontrola a odstraňovanie nádorových buniek. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, vznikajú rôzne ochorenia – časté prechladnutie, chrípka, alergia, zápal kĺbov (artritída), ale aj rakovina.
Základom imunitného systému je teda schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Obrannú reakciu imunitných buniek spúšťa takzvaný antigén. Môže ním byť baktéria, vírus alebo len jeho časť.
Imunitný systém pozná antigény svojho vlastného tela a toleruje ich. Naopak na neznáme antigény reaguje – vytvára proti ním protilátky, poprípade ich zabíja. Takýto kontakt si navyše pamätá a pri ďalšej príležitosti zasiahne rýchlejšie a silnejšie.
Obrana proti mikroorganizmom sa dlho pokladala za jedinú funkciu imunitného systému. V súčasnosti chápeme imunitu oveľa komplexnejšie. Niektorí pôvodcovia infekcie sú síce pre človeka nebezpeční, ale správny vývoj imunitného systému je bez ich kontaktu s antigénmi mikroorganizmov nemysliteľný. Človek po státisíce rokov existoval s mikroorganizmami, navykol si na ne, ba čo viac, mnohé z nich k životu potrebuje ( probiotiká ). Bez mikroorganizmov by sa imunitný systém nevyvinul do súčasnej podoby, keď okrem boja s patogénmi má na starosti aj mnohé iné úlohy.
Probiotické baktérie udržujú sliznicu čreva a črevný imunitný systém v stave neustáleho imunitného dozoru, čím znemožňujú osídlenie čreva choroboplodnými mikroorganizmami.
Gastrointestinálny trakt je najväčším lymfatickým tkanivom a súčasne aj najväčším rezervoárom mikroorganizmov. Spoločná existencia mikroorganizmov a lymfatického tkaniva človeka vytvára symbiózu, pri ktorej z pohľadu človeka, resp. výhod, ktoré mu táto symbióza poskytuje, treba z imunologického hľadiska vyzdvihnúť predovšetkým imunoregulačné pôsobenie probiotík.
Z hmotnosti dospelého človeka tvoria baktérie asi 1,5 kg. Počet buniek mikroorganizmov u dospelého človeka dosahuje 1014 , čo je desaťnásobne viac, ako počet našich vlastných eukaryotických buniek. Druhová skladba mikroorganizmov žijúcich v čreve človeka je veľmi bohatá (400 až 500 druhov), pričom počet druhov závisí od spôsobu života, od stravovania, ako aj od veku človeka. V tomto pestrom svete dominuje 30-40 najdôležitejších druhov.
Väčšina mikroorganizmov sú baktérie, 97 % všetkých sú baktérie žijúce za prítomnosti kyslíka (napr. Lactobacillus, Bifidobacterium, Clostridium a ďalšie), iba 3 % sú baktérie žijúce bez prítomnosti kyslíka (napr. Salmonella, Streptoccocus, Enterococcus, Staphylococcus a ďalšie.) a tiež huby a kvasinky, z nich v prvom rade Candida albicans.
Náš tip
Oprávnene môžeme konštatovať, že efekt probiotík na človeka je predovšetkým imunonormalizačný.
