Môže imunitný systém ovplyvniť naše správanie?
Medzi jeden z prelomových objavov konca minulého storočia patrí zistenie, že bunky imunitného systému produkujú cytokíny. Tieto látky sú priamo zodpovedné za správanie sa nášho organizmu počas choroby. Telo na stres reaguje únavou, stratou chuti do jedla či zníženou pohyblivosťou. Medzi cytokíny patria však aj látky, ktoré regulujú reakcie v nervovom a v endokrinnom systéme (systéme žliaz produkujúcich hormóny) a významne ich ovplyvňujú. Zároveň látky produkované nervovým a endokrinným systémom spätne ovplyvňujú funkčnosť imunitného systému.
Dobrým príkladom tohto spletenca navzájom sa prelínajúcich reakcií je takzvaný akútny stres. Určite ste ho zažili pri skúškach, pri odovzdávaní projektu v práci, či pri nepríjemnej rodinnej udalosti. V štádiu akútneho stresu je organizmus nabudený, čo spôsobujú látky vylučované nervovým a endokrinným systémom. Sú to napríklad adrenalín a glukokortikoidy. Tieto spôsobujú, že počas fázy stresu je organizmus, a zároveň s ním aj imunitný systém, stimulovaný. Ale akonáhle stres pominie, odolnosť sa zrúti a prichádza choroba. S tým sa zrejme stretol už každý z nás.
Takýmto situáciám nie je možné sa vyhnúť. Chorobám z psychického vyčerpania sa však môžeme brániť posilňovaním imunity počas ťažkého obdobia.
Pri chronickom strese je mechanizmus reakcie rovnaký. Stresor (vyvolávajúca príčina stresu) však ostáva aktívny po dlhé obdobie. Stimulácia organizmu dlhodobým stresom skôr či neskôr vedie k poškodeniu zdravia a imunitného systému.
Preto nezabúdajme na pravidelný relax, ktorý je spolu so zdravou životosprávou cestou k zdraviu a spokojnému životu.
