Detská imunita – kde začína?
Zdá sa, že obranyschopnosť civilizovaného človeka sa rapídne mení, čo sa v súčasnosti prejavuje vznikom početných alergií a autoimunitných ochorení. Žijeme v čistom hygienickom prostredí, preto sa nedostávame do styku s toľkými druhmi baktérií a telu cudzími látkami, ako tomu bývalo v minulosti. Dôsledkom toho je, že na mnohé škodliviny z prostredia reaguje naše telo príliš citlivo.
Obranyschopnosť organizmu – imunita, sa formuje a vyvíja už od narodenia. Zistilo sa, že na ideálny vývoj imunity človeka má veľký vplyv práve obdobie pôrodu, kojenia a batolenia.
Už od narodenia sa nastavuje reaktivita organizmu na podnety z prostredia. Telo môže na cudzie látky (antigény) reagovať buď vznikom alergie, zápalom alebo je voči nim odolné. Typ reakcie závisí nielen od druhu škodliviny, ale vo veľkej miere od sily obranyschopnosti organizmu.
Črevná sliznica je najväčším sekundárnym orgánom imunitného systému. I tu sa nastavuje reaktivita a citlivosť organizmu na antigény z prostredia. Preto je už od narodenia dôležité, aby boli črevá a črevná mikroflóra dostatočne osídlené správnymi probiotickými kultúrami.
Všetci prichádzame na svet s čistými črevami a gastrointestinálnym traktom (GIT). Nežijú v nás žiadne baktérie. S prvými baktériami prichádzame do kontaktu až pri pôrode. Črevá a GIT začnú osídľovať baktérie, ktoré pochádzajú z tela matky, a to najmä bifidobaktérie a laktobacily. Teda práve tie probiotické kultúry, ktoré majú priaznivý vplyv na zdravé trávenie a vývoj imunity.
Iná situácia vzniká pri pôrode cisárskym rezom. Vtedy dieťa nezískava baktérie od matky, ale priamo z prostredia. Črevá sa začínajú osídľovať stafylokokmi, klostrídiami, E.coli a ďalšími druhmi baktérií.
Črevná mikroflóra dieťaťa postupne silnie a začína sa rozvíjať. Na jej vývoj má veľký vplyv výživa (kojenie alebo umelá výživa) a prostredie. Najprirodzenejšou a najvhodnejšou potravou pre novorodenca je materské mlieko. Obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nutričných látok potrebných pre jeho vyváženú výživu. V mlieku sa nachádzajú aj oligosacharidy, čo sú látky, ktoré sú potravou pre baktérie črevnej mikroflóry, tzv. probiotiká. U kojených detí je oveľa nižší výskyt infekcií tráviaceho traktu (prejavom sú napríklad časté hnačky). Tento fakt je spájaný s rozdielnym zložením črevnej mikroflóry kojených a umelo živených detí.
Preto pre posilnenie črevnej mikroflóry detí s umelou výživou sa ich strava často obohacuje o probiotické kultúry, ktoré sú kombináciou najmä bifidobaktérií a laktobacilov.
V tehotenstve je telo vystavené veľkej záťaži a mnohým zmenám. Ak chceme už počas tehotenstva a kojenia priaznivo pôsobiť na vývoj imunity nášho dieťaťa, je ideálne prijímať v strave či výživových doplnkoch zvýšené množstvo probiotických kultúr.
