Blog - Oslabená imunita

15-11-2013

Prečo je imunita taká dôležitá?

Odborníci definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam.Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom – mikróbom (drobné, infekčné organizmy, ako baktérie a vírusy), parazitom a hubám. Úlohou imunity je i kontrola a odstraňovanie nádorových buniek. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, vznikajú rôzne ochorenia – časté prechladnutie, chrípka, alergia, zápal kĺbov (artritída), ale aj rakovina.

Základom imunitného systému je teda schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Obrannú reakciu imunitných buniek spúšťa takzvaný antigén. Môže ním byť baktéria, vírus alebo len jeho časť.

Imunitný systém pozná antigény svojho vlastného tela a toleruje ich. Naopak na neznáme antigény reaguje – vytvára proti ním protilátky, poprípade ich zabíja. Takýto kontakt si navyše pamätá a pri ďalšej príležitosti zasiahne rýchlejšie a silnejšie.

Obrana proti mikroorganizmom sa dlho pokladala za jedinú funkciu imunitného systému. V súčasnosti chápeme imunitu oveľa komplexnejšie. Niektorí pôvodcovia infekcie sú síce pre človeka nebezpeční, ale správny vývoj imunitného systému je bez ich kontaktu s antigénmi mikroorganizmov nemysliteľný. Človek po státisíce rokov existoval s mikroorganizmami, navykol si na ne, ba čo viac, mnohé z nich k životu potrebuje ( probiotiká ). Bez mikroorganizmov by sa imunitný systém nevyvinul do súčasnej podoby, keď okrem boja s patogénmi má na starosti aj mnohé iné úlohy.

Probiotické baktérie udržujú sliznicu čreva a črevný imunitný systém v stave neustáleho imunitného dozoru, čím znemožňujú osídlenie čreva choroboplodnými mikroorganizmami.

Gastrointestinálny trakt je najväčším lymfatickým tkanivom a súčasne aj najväčším rezervoárom mikroorganizmov. Spoločná existencia mikroorganizmov a lymfatického tkaniva človeka vytvára symbiózu, pri ktorej z pohľadu človeka, resp. výhod, ktoré mu táto symbióza poskytuje, treba z imunologického hľadiska vyzdvihnúť predovšetkým imunoregulačné pôsobenie probiotík.

Z hmotnosti dospelého človeka tvoria baktérie asi 1,5 kg. Počet buniek mikroorganizmov u dospelého človeka dosahuje 1014 , čo je desaťnásobne viac, ako počet našich vlastných eukaryotických buniek. Druhová skladba mikroorganizmov žijúcich v čreve človeka je veľmi bohatá (400 až 500 druhov), pričom počet druhov závisí od spôsobu života, od stravovania, ako aj od veku človeka. V tomto pestrom svete dominuje 30-40 najdôležitejších druhov.

Väčšina mikroorganizmov sú baktérie, 97 % všetkých sú baktérie žijúce za prítomnosti kyslíka (napr. Lactobacillus, Bifidobacterium, Clostridium a ďalšie), iba 3 % sú baktérie žijúce bez prítomnosti kyslíka (napr. Salmonella, Streptoccocus, Enterococcus, Staphylococcus a ďalšie.) a tiež huby a kvasinky, z nich v prvom rade Candida albicans.

Náš tip
Oprávnene môžeme konštatovať, že efekt probiotík na človeka je predovšetkým imunonormalizačný.

Podobné články

Letné kúpanie so sebou prináša aj zdravotné riziká. Ktoré to sú?
Dá sa vyzrieť na chrípku?
Rozmohla sa v kolektíve chrípka? Predíďte jej s našimi 7 tipmi na posilnenie imunity u detí
Ako posilniť imunitu dieťaťa?
Kyslú kapustu si doprajte nielen na Vianoce. Je to výborný pomocník na posilnenie imunity

Na našej webovej stránke používame rôzne súbory cookies za účelom zabezpečenia jej ľahšieho používania a vyhodnocovania. Viac o používaných súboroch cookies a možnostiach ich deaktivácie sa dozviete v našej Ochrane osobných údajov