Kyslú kapustu si doprajte nielen na Vianoce. Je to výborný pomocník na posilnenie imunity

Už čoskoro si všetci spolu sadneme za bohato prestretý štedrovečerný stôl, ktorého najdôležitejšiu časť bude tvoriť miska plná voňavej kapustnice. Kyslá kapusta jednoducho k Vianociam neodmysliteľne patrí. Vďaka jej mimoriadne pozitívnym vplyvom na našu imunitu by sme si ju však mali dopriať počas celého roka.

Tisíce rokov pestovania

Keď sa prechádzate po supermarkete a do košíka si vkladáte hlávku kapusty, určite sa nezamýšľate nad jej pôvodom a históriou. :) My sme však pre vás našli zopár zaujímavostí z dejín tejto chutnej zeleniny, ktoré nezaškodí vedieť. Pôvodne sa pestovala v Stredomorí a v západnej Európe. Poznali ju však aj v starovekom Egypte, kde jej pripisovali božskú silu. Najstaršie doložené zmienky o kapuste obyčajnej však pochádzajú z antického Grécka a Ríma.

Starí Gréci a Rimania kapustu používali ako liek na žalúdočné vredy a mor a dokonca vedeli aj to, ako kapustné hlavy pomocou solenia konzervovať. Blahodarné účinky kapusty na ľudský organizmus však objavili ľudia predovšetkým v 16. až 17. storočí.

História kapusty, ktorá sa píše už niekoľko tisícok rokov, robí teda z tejto rastliny azda najdlhšie pestovanú zeleninu na svete.

Explózia vitamínov

Kapusta odjakživa patrila k základným ľudským potravinám. Nielen kvôli jej relatívne jednoduchému pestovaniu, výbornej chuti, ale aj jedinečným účinkom, ktoré v surovom stave má na náš organizmus. Kapusta totiž obsahuje veľké množstvo vitamínov C a K, ale aj vitamínu E.

V listoch kapusty sa ďalej ukrývajú aj ďalšie prospešné látky, a to minerály ako horčík, draslík či železo, ale aj betakarotén, kyselina listová a veľké množstvo vlákniny.

Kvasená lepšia ako svieža, svieža lepšia ako varená

Ak pred konzumáciou sviežej kapusty uprednostníte kyslú kapustu, vyťažíte z nej pre svoj organizmus ešte viac. Kvasená kapusta je totiž pre naše trávenie oveľa prospešnejšia ako čerstvá. Obsahuje totiž viac vitamínu C a tiež viaceré vitamíny skupiny B.

Zaujímavosťou je, že má až dvakrát väčší obsah vitamínu C ako citrón, vďaka čomu dokáže efektívne bojovať proti vírusom a baktériám.

O kapuste je zároveň všeobecne známe, že je to jedno z najlepších prírodných probiotík, pretože obsahuje laktobacily, ktoré môžu veľmi dobre poslúžiť aj ako probiotiká pre deti. Zároveň je kyslá kapusta ešte aj antioxidantom a požieračom tuku.

Vďaka obsahu vitamínov teda kapusta dokáže účinne podporiť imunitu, vďaka laktobacilom nám pomáha organizmus detoxikovať, prirodzene prečistí steny žalúdka a doslova nanovo naštartuje našu mikroflóru. Ideálne by bolo konzumovať kapustu každý deň. V prípade, že máte rande, však radšej siahnite po Adults Dophilus. :)

Nekupujte z obchodu

O tom, že domáce produkty sú zdravšie a chutnejšie ako tie, ktoré si kupujeme v obchode, niet pochýb. Pri kyslej kapuste to platí obzvlášť. Testy totiž dokázali, že v kvasenej kapuste z obchodu sa takmer vôbec nenachádza toľko ospevovaný vitamín C. Nečudo, veď takáto kapusta sa nekvasí tradičným spôsobom, ale na jej výrobu sa využíva ocot a chemické konzervačné látky.

Ako si vyrobiť domácu kyslú kapustu?

Receptov na kvasenú kapustu je mnoho, no všetky sa zhodujú v nasledujúcom: je to síce prácna robota, avšak zvládne ju každý a stojí to za to. Ak ste doposiaľ kyslú kapustu doma ešte „netlačili“, skúste napríklad tento recept:

• Kapustné hlávky očistite od vrchných listov a vyrežte hlúby. Kapustu následne postrúhajte, respektíve narežte na prúžky široké okolo 2 až 3 cm.
• Nakrájanú kapustu postupne vkladajte do umytej vaničky vystlanej čistými plachtami. Kapustu vrstvite a každú vrstvy dobre nasoľte. Na 50 kg kapusty by však mal stačiť 1 kilogram soli.
• Takto naukladanú kapustu nechajte vo vaničke apsoň 3 hodiny ležať, aby pustila šťavu.
• Keď kapusta dostatočne odleží, začnite ju postupne z vaničky vyberať. Dôležité je, aby ste každú jednu hrsť kapusty, skôr než ju vložíte do pripravenej kameninovej nádoby/súdka, poriadne vyžmýkali.
• Jednotlivé vrstvy kapusty v súdku môžete podľa vášho uváženia ochutiť. Pridať môžete rascu, celé čierne korenie, rozštvrtené korenie či cibuľu. Pri cibuli však buďte opatrí. Ak jej totiž do kapusty dáte veľa, po krátkom čase môže začať mäknúť a hniť.
• Napokon súdok s kapustou zatvorte vekom a do jeho žliabku nalejte vodu. Dbajte o to, aby sa k obsahu súdka nedostal vzduch.
• Doba kvasenia trvá približne 4 až 5 týždňov. Potom vám už nič nebude brániť v tom, aby ste si vychutnali svoju vlastnú kapustovú vitamínovú bombu.

Avšak v prípade, že vás počas sviatkov predsa len skolí chrípka, na skrátenie dĺžky choroby si rýchlo šupnite Optimun. :)